Piatok ráno sme sa v Žiline zobudili do upršaného rána. To sme ešte netušili, aké šťastie nám padalo z oblohy. Dievčatá zvládli úvodný zápas majstrovstiev Slovenska mladších mini U11 senzačne. Domácu Žilinu zdolali o päť bodov 48:43.
BKM ŽILINA – CBK MINIBUSEUROPA KOŠICE 43:48 (17:24)
Vôbec prvý kôš tohto šampionátu zaznamenala Eli Petrová a predurčila ráz tohto stretnutia. Žilinčanky síce onedlho otočili na 3:2, no to bolo ich prvé a zároveň posledné vedenie v celom zápase. Potom tradične zapla svoju forsáž Emmka Daňková, pridali sa i ďalšie dievčatá a razom bolo 3:11. Prvú štvrtinu sme nakoniec vyhrali o desať bodov. V druhej časti hry dievčatá bojovnosťou držali súpera na dištanc a na polčasovú prestávku sme odchádzali so 7-bodovým náskokom 24:17. Tretiu štvrtinu sme začali katastrofálne. Domáce vyrovnali na 26:26 a naša prvá päťka prežívala muky. Rovnako tak i rodičia okolo palubovky. Začal sa tak nervák, pribudli uplakané tváre, no oddychový čas zabral. Trénerka Mima prikázala, že teraz dáme päť košov a dievčatá tento pokyn do bodky splnili. Z ničoho nič bolo 26:36. Prišiel však ďalší úder – naša najvyššia hráčka Tamarka Juhaszová sa vyfaulovala 1:23 min. pred koncom tretej štvrtiny. Našťastie sme tento hendikep zvládli bez väčšej ujmy. Pred poslednou štvrtinou sme viedli 40:33. Prišla posledná štvrtina a obrovský nervák. V tom čase zabrala Tamarka Mantičová, ktorej koše zlomili odpor súpera v rozhodujúcich momentoch. Vyčerpané a uplakané dievčatá bojovali ako levice. Vydržali i záverečný tlak Žilinčaniek a nakoniec si pripísali fantastické víťazstvo. Radosť po ňom bola neskutočná. Dievčatá si dali pred šampionátom nesmelý cieľ, vyhrať aspoň jeden zápas. Hneď na úvod ho splnili, hoci v zápase vyhrali iba jedinú štvrtinu!
BODY CBK: Emmka Daňková 17/1, Saška Ruščáková 8, Viki Hrehová Pulíková 6/2, Tamarka Mantičová 5/1, Eli Petrová 4, Tami Juhászová 2, Emilly Kováčik 2, Barborka Bednárová 2, Viki Očenášová 2.
TH: 19/5 – 15/4. ŠTVRTINY: 7:17, 10:7, 16:16, 10:8.
MIROSLAVA SÝKOROVÁ (trénerka CBK): „Žilinčanky sme poznali ešte z turnaja zo Starej Turej. Vedeli sme, že je to hrateľný súper. Išlo iba o to, ako dievčatá zabojujú a nastavia sa v hlavách, že sú o niečo lepšie. Napriek tomu, že plakali, nezložili sa, bojovali o každú loptu, hádzali sa na palubovku a všetky išli na doraz. S výkonom všetkých dievčat som bola veľmi spokojná.“