You are currently viewing Trénerka Daňková: Dievčatá si tak užívali zápasy, že som ani nemusela koučovať

Trénerka Daňková: Dievčatá si tak užívali zápasy, že som ani nemusela koučovať

  • Post author:

Úspešné majstrovstvá Slovenska st. mini U12 sú už niekoľko dní za nami. Emócie opadli, víťazstvo všetci strávili bez ujmy, takže s chladnou hlavou môžu tí najpovolanejší hodnotiť uplynulý šampionát v Piešťanoch. Obzreli sme sa za ním s trénerkou CBK Vladimírou Daňkovou.

Po majstrovstvách Slovenska kategórie U13, na ktorých sme skončili na 4. mieste, prevládala vo vašom hodnotení rozpačitá spokojnosť. Teraz po Piešťanoch sa zrejme bude ľahšie hodnotiť. Je tak?

„Nepochybne. Majstrovský titul a obhajoba zlata hovoria jasnou rečou. Vlaňajšiu i túto sezónu by som prirovnala k veľkej rodinnej párty, na konci ktorej bol ohňostroj v podobe majstrovských titulov. Tak to jednoducho cítim. Atmosféra v našom klube je fakt úžasná a veľkou mierou sa podpísala nielen pod Piešťany, ale i pod šampionát U13, kde sme herne nevybuchli. Sme tu jedna basketbalová rodina a celková pohoda v klube vyústila do krásneho záveru sezóny. Čo sa týka samotnej hry, dievčatá potvrdili progres. Výrazne sa zlepšili v hernej činnosti jednotlivca i v obrannej činnosti. Tieto dva dôležité atribúty zároveň umocnili kolektívny prejav tímu, ktorý bol lepší ako vlani.“

Muselo vás hriať pri srdiečku, keď ste od trénerov ostatných tímov, rozhodcov, organizátorov šampionátu či bežných návštevníkov počúvali komplimenty na hru svojho družstva. Ktoré slová chvály vás najviac potešili?

„Tieto slová uznania sa počúvali naozaj veľmi dobre. Je to určité zadosťučinenie a satisfakcia. Azda najviac mi zarezonovali slová o tom, že mám skvelé družstvo, a že sú v ňom talenty, ktoré pri ďalšom rozvíjaní sa, môžu byť na osoh slovenskému basketbalu.“

Poďme po jednotlivých dňoch. Na úvod nás čakalo košické derby s Young Angels. Všetci vieme, aký je dôležitý vstup do turnaja. Vyšiel nám výborne.

„Hrali sme proti družstvu, ktoré má perfektného trénera a trénerku. Akurát má tú smolu, že dievčatá nemajú toľko odohraných zápasov ako my. Hrajú iba vo svojej kategórii U12, takže im evidentne chýba zápasová prax, ktorú my máme väčšiu. Na palubovke to bolo badať.“

Druhý zápas sme hrali so Šamorínom, ktorý nás veľmi nepotrápil.

„Ide o tím, ktorý mal až šesť dievčat s rokom narodenia 2006 a jedno 2007. Bol to teda mladý kolektív, v ktorom vidím určitú symbiózu s našimi dievčatami ročníkom narodenia 2005.  Pre nás tiež neboli vrcholom majstrovstvá Slovenska U13 na Lokomotíve, ale šampionát U12 v Piešťanoch. Dievčatá zo Šamorína vidia väčšiu šancu na práve prebiehajúcich majstrovstvách Slovenska U11 v Trnave. Napríklad v prvom zápase porazili Cassoviu o štyri body.“

Sobota bola kľúčová z pohľadu favoritov na majstrovský titul. Čakali na nás stretnutia s domácimi Piešťanmi i ambicióznym Popradom. Zápasy pravdy sme zvládli bravúrne a s veľkým prehľadom.

„Proti Piešťanom sme mali skvelý začiatok zápasu. Podobné to však bolo aj proti Popradu. V oboch zápasoch sa naše dievčatá bavili basketbalom. Pre ne to bola jednoducho zábava. Bolo na nich vidieť, že sa bavia a užívajú si každú sekundu na palubovke. Hoci vedeli, že ide o veľa, hrali uvoľnene a z ich prejavu som cítila neskutočnú pohodu. Až na pár momnetov, keď som musela zobrať oddychový čas a vysvetliť im určité veci, nemusela som vôbec koučovať. Dievčatá do zápasov preniesli to, čo nacvičujeme na tréningoch, hrali si svoju hru a ja som sa z nich veľmi tešila.“

Nedeľňajší posledný zápas s Nitrou bola už iba povinná jazda, ktorá na našom titule nemohla nič zmeniť.

„Presne tak. Dievčatá bez väčších problémov zvládli zápas, hoci mali večierku riadne posunutú… Viac priestoru dostali mladšie dievčatá, aby sa nielen nadýchali, ale aj okúsili atmosféru finálového turnaja majstrovstiev Slovenska. Bol to pohodový zápas. Viac-menej sme sa tešili na slávnostné vyhlásenie turnaja.“

Spomínali ste, že dievčatá si užívali šampionát. Užívali ste si ho aj vy – tréneri?

„Určite viac ako pred týždňom šampionát U13 na Lokomotíve. Omnoho viac. Vďaka atmosfére som sa cítila uvoľnenejšia.“

Tak sa hneď môžeme pristaviť pri organizátoroch. Už počas šampionátu si vypočúvali slová uznania a oprávnene. Váš názor?

„Môžem len súhlasiť, ale začnem trochu netradične. V prvom rade chcem veľmi – ale naozaj veľmi – vyzdvihnúť rozhodcov. Za svoju hráčsku a ani za krátku trénerskú kariéru som sa nestretla s takou ľudskosťou arbitrov, akou sa prezentovali v Piešťanoch. Na deti je vyvíjaný tlak. Či už si ho dievčatá vyvíjajú samé na seba, lebo chcú dosiahnuť čo najlepší výsledok, alebo ho pociťujú zo strany rodičov a trénerov. Ďalším elementom, ktorý ho umocňuje, sú rozhodcovia. A práve tento kamienok z pomyselnej mozaiky tlaku vymizol. Rozhodcovia sa stretávali s deťmi na chodbách hotela a s úsmevom i nadhľadom rozoberali zápasové momenty. Rozprávali sa v aréne medzi zápasmi, či sa pristavili na kus reči počas raňajok, obeda a večere. Presne takouto formou chceli deťom zjednodušiť a uľahčiť atmosféru šampionátu. Sympatickým spôsobom prezentovali, že rozhodcovia nie sú ich nepriateľ číslo jeden, ako si to poväčšine myslia všetci športovci. Perfektne ukázali, že to nie je pravda, naopak, počas celého šampionátu potvrdzovali, že rozhodca a športovec môžu spolu vychádzať. To bolo super. Z tohto pohľadu naozaj klobúk dolu pred nimi. Teraz k samotnej organizácii. Podobne ako v septembri, keď sme boli v Piešťanoch na turnaji, tak aj teraz bola na jednotku s hviezdičkou. Naozaj niet čo vyčítať organizačnému výboru. Bolo vidieť, že v Piešťanoch majú skvelých ľudí, ktorí majú skúsenosti a vedia organizovať takéto podujatia.“

Dominanciu CBK kopírovali aj individuálne ocenenia. V našom tíme bola najužitočnejšia hráčka a v dvoch All Stars sme mali štyri dievčatá z desiatich.

„Samozrejme ma to potešilo. Hoci si myslím, že všetky naše dievčatá si zaslúžia byť v All Stars. Žiaľ, nie je to možné. To, že niektoré dievčatá si domov priniesli trofeje za individuálne ocenenia, je zásluha celého kolektívu. Na to netreba zabúdať. Aj preto radšej hovorím o kolektívnych oceneniach ako o individuálnych.“

Pristavme sa ešte pri rodičoch, ktorí dievčatám vytvorili atmosféru, v ktorej nemohli ubrať nohu z plynu. Jednoducho to nešlo.

„Naši rodičia to je kapitola sama osebe. Keď vravím, že sme v klube jedna basketbalová rodina, tak to nehovorím do vetra. V osobnom živote je u mňa rodina na prvom mieste a o to isté som sa snažila na klubovej úrovni. Aby sme boli jedna rodina, aby bol každý jeden jej článok funkčný a aby sa nik z detí, trénerov, rodičov necítil na vedľajšej koľaji. Podpora z ich strana počas zápasov, turnajov či sústredení, kam všetci spolu chodíme, je obrovská.“

Príjemne prekvapilo, že na víkend sa na dievčatá prišiel pozrieť i starosta ťahanovského sídliska Cyril Betuš.

„To je ďalšia podpora, ktorú všetci v klube cítime a sme za ňu vďační. Verím, že tak, ako nás pán starosta svojím príchodom potešil, tak ho výkonom a celkovým úspechom na oplátku potešili aj naše dievčatá. Myslím si, že sme urobili MČ Sídlisko Ťahanovce výbornú reklamu na celé Slovensko. Pri tejto príležitosti by som sa chcela poďakovať aj Centru voľného času Orgovánová. Tento úspech je aj jeho zásluha. Umožnilo nám trénovať v telocvični na ZŠ Juhoslovanská, navyše deti sú členmi CVČ Orgovánová. Na revanš sa CVČ spolu s nami môže tešiť z titulu majsteriek Slovenska. Opakujem, má na ňom tiež nemalú zásluhu.“