Náš klub CBK Košice má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu. Ženy skončili v extralige na 7. mieste a veľa nechýbalo, aby sa kompletná štvorica mládežníckych tímov predstavila na záverečných slovenských šampionátoch. Nakoniec tieto turnaje absolvovovali tri tímy a klubový trezor zaplnili zlatom a striebrom. Hodnotenie sezóny s prezidentkou klubu Vladimírou Daňkovou – zároveň asistentkou trénera pri kadetkách – preto bolo veľmi príjemné.

Aká spokojnosť vládne s uplynulou sezónou?

„Veľká spokojnosť. Ak to však mám rozmeniť na drobné, musím začať trochu zo široka. Náš klub bol dlhodobo mládežnícky klub – až na krátky úsek po spojení s Cassoviou. Taká bola aj klubová filozofia. Vychovávať mladé, talentované hráčky. Prišiel však ročník 2005 a zrazu sme mali nielen pár talentovaných dievčat, ale celé družstvo! Pred tromi rokmi sme sa teda hlavne kvôli tomuto ročníku rozhodli vstúpiť do ženskej extraligy. Nebudem klamať, keď poviem, že boli menšie obavy z tejto sezóny, pretože nám vlani skončil skončil ročník 2005, ktorý bol pilierom nášho klubu a boli sme naň patrične hrdí. Dievčatá sa rozutekali po vysokých školách a my sme ich museli nahradiť. Obavy, ako bude vyzerať táto sezóna v našom klube, preto boli opodstatnené. Prišli však nové dievčatá, ktoré ich plnohodnotne nahradili.”

Družstvo si o jednu priečku pohoršilo oproti vlaňajšku, čo sa tak trochu aj očakávalo vzhľadom na spomenutú skutočnosť. Veľa však nechýbalo, aby to tak nebolo. Mrzí vás ešte nevydarené play-off o 5.-8. miesto s UMB Banská Bystrica, po ktorom sme napokon hrali o 7. miesto a v ňom sme uspeli proti Ivanke?

„Samozrejme, že to mrzí, ale si myslím, že stanovený cieľ sme splnili a je tu priestor na zlepšovanie sa.”

Zrejme najväčším pozitívom bol návrat Lucky Kašperanovej do tímu.

„Nepochybne. Lucka je s naším klubom spojená už veľmi dlho. Veľmi nám pomohla a sme jej za to vďační, že sa ešte rozhodla defenitívne nezavesiť basketbalové tenisky na klinec.”

Výsledky mládeže znova zarezonovali na celom Slovensku.

„Veľmi nás to teší. Aj tu sa však vrátim k dôležitej situácii spred troch rokov. Tým, že sme išli do ženskej extraligy, postupne sa začal zvyšovať kredit klubu a CBK sa dostal viac do povedomia verejnosti. Efekt sa dostavil. Začalo sa nám do klubu hlásiť viac detí, z čoho máme nesmiernu radosť. Počet detí v klube sa nám zvýšil a pribudli nám príjemné starosti. Museli sme nielen navýšiť tréningové jednotky, ale deti pripravujeme už vo viacerých telocvičniach. Vytvorili sme preto družstvo mladších minižiačok U11, v ktorom máme veľký počet detí. Staršie mini U12 hrali spolu už minulý rok. Kadetky U17 sú naše 2008-ky a 2009-ky. Okrem týchto družstiev máme i prípravky na niektorých školách. Počet detičiek sa nám teda zvýšil.”

Poďme postupne po jednotlivých družstvách. Mladšie mini hneď v prvej sezóne zažili medailovú radosť. Čakali ste to?

„Urobili nám veľkú radosť. Trénerka Števka Frankovičová spolu s Kamilkou Ritochovou sa dievčatám naozaj výborne venujú. Musím povedať, že ich tréningy sú pre deti veľmi inšpiratívne a chodia naň s veľkou radosťou. Perfektne to vedia s týmito deťmi. Naše mladšie mini síce začali sezónu dvoma prehrami s Young Angels, ale v ďalšom priebehu si tri prehry v dlhodobej súťaži pripísali len vo veľmi vyrovnaných zápasoch so Starou Ľubovňou. Inak mali veľmi vydarenú sezónu, takže sme boli zvedaví, ako zvládnu samotný finálový turnaj. Napokon získali striebro, čo je krásny výsledok. Verím, že to pre ne bude pozitívny impulz, aby nepoľavili, napredovali a stále sa zlepšovali.”

Presne takýto impulz nakopol staršie mini U12, ktoré vlani získali striebro, no v tomto roku im už cinklo zlato.

„Presne tak, úplny súhlas. Minulý rok boli druhé. Zdravo sa vyhecovali a tohto roku sú majsterkami Slovenska. Trénerka Mirka Sýkorová s nimi urobila kus roboty. Dievčatá trochu povyrástli, trochu sa zrýchlili a nabrali individuálne basketbalové zručnosti. Naozaj sa z nich veľmi tešíme. Vyzerá to tak, že to bude znova veľmi kvalitný ročník. Podobne, ako boli 2005-ky.”

Mladším žiačkam U13 ušiel postup na majstrovstvá Slovenska v baráži proti Seredi. O sklamaní sa však nedá hovoriť.

„To nie. Táto kategória trénerky Anitky Gallovej je trochu špecifická, lebo je zároveň doplnková pre staršie mini U12, aby absolvovali trochu ťažšie zápasy a napredovali tak. Pred barážou so Sereďou sme skonštatovali, že hoci by sa nedostali na majstrovstvá Slovenska, aj tak majú za sebou krásnu sezónu a účasťou v baráži dosiahli výborný výsledok. Treba si uvedomiť, že v tejto kategórii hrajú i dievčatá, ktoré sú mladšie o rok, čo je citeľný rozdiel. Táto baráž preto pre nás bola veľkým úspechom.”

A sme pri kadetkách U17. Vlani absolvovali skôr testovací ročník, lebo naše mladé dievčatá hrali proti starším súperkám. Vedeli sme, že ozajstný potenciál tímu by sa mal prejaviť až v tomto roku. Prejavil sa?

„Áno. Presne, ako sme očakávali. Dievčatá naplnili naše i svoje ciele. V minulom ročníku sme mali smutný záver, keď sme v súboji o bronz na majstrovstvách Slovenska podľahli Ivanke pri Dunaji. Aj 4. miesto však bol krásny úspech. Už len to, že tieto mladé dievčatá sa vôbec dostali na domáci šampionát, si zaslúžilo absolutórium. Tohto roku sme si verili a myslím si, že sme to potvrdzovali celú sezónu. Neustále sme ukazovali veľký potenciál. Či už na východe, keď sme skončili na 1. mieste, alebo následne v spoločnej súťaži sme skončili na 3. mieste, takže sme si verili na medailu. Len sme nevedeli, akej bude hodnoty. Na šampionáte Final Eight napokon celosezónnu dobrú formu dievčatá pretavili do striebra. Najmä pre 2008-ky to bol zlomový moment, lebo získali vôbec prvú medailu v kariére. Plakali od šťastia. Absolvovali najkrašiu sezónu. Naše 2009-ky si už totiž siahli na cenný kov v Starej Turej.”

Vlani viedla túto kategóriu Zuzka Škvareková, v tomto roku ju prevzal Ján Krajňák. Mal veľkú zásluhu na striebre?

„Nemôžeme zabudnúť na odvedenú prácu Zuzky Škvarekovej pri tomto tíme. Minulý rok výborne viedla dievčatá, takže na súčasnom úspechu má tiež svoj podiel. Keďže Zuzka išla k extraligovému tímu žien, hľadali sme trénera pre družstvo kadetiek, s ktorým sme chceli ísť tohto roku na medailu. Hľadali sme preto skúseného trénera a voľba padla na Jána Krajňáka. Myslím si, že lepšiu voľbu sme ani nemohli urobiť. ‚Lolo‘ je naozaj veľký profesionál. Či už hovoríme o tréningovom procese alebo o skautingu na zápasy. Sme s ním nadmieru spokojní.”

Zdá sa nám, že to platí i opačne. Po záverečnom zápase sa trénerovi Krajňákovi zaleskla i slza v oku…

„Emočne bol veľmi dojatý. Dievčatá nám pripravili krásne prekvapenie, keď nám darovali kytice ako prejav vďaky za celú sezónu. To asi nečakal ani ‚Lolo‘ a ťažko skrýval dojatie. Bolo to od dievčat nádherné gesto.”

Každopádne to vyzerá tak, že v tejto sezóne je CBK Košice tretím najúspešnejším mládežníckym klubom na Slovensku po Ružomberku a Šamoríne. Vzhľadom na to, že sme na záverečných šampionátoch obsadili iba tri zo siedmich mládežníckych kategórií, tak to je veľký úspech. Čo na to vravíte?

„Naozaj? To som si ani neuvedomila. Tak to nás veľmi teší. Je to krásny úspech a ocenenie práce všetkých ľudí v CBK. Mám taký dojem, že čo sa týka mládežníckych družstiev, tak to je najväčší úspech CBK Košice. Je to predovšetkým vizitka trénerov, ako pristupujú k deťom. Nie je to len o basketbale a tréningovom drile, ale i o ľudskosti. Jedno s druhým súvisí.”

MLÁDEŽNÍCKA TABUĽKA

✭ V zátvorke na názvami družstiev uvádzame počet tímov na záverečných turnajoch, jednotlivé umiestnenia a medailovú bilanciu.