Slzy bolesti vystriedali slzy radosti

 

Počas uplynulého víkendu nemali svoj šampionát iba mladšie žiačky U13, ktoré nám majstrovským titulom urobili veľkú radosť, ale v rovnakom čase štartovali na záverečnom turnaji majstrovstiev Slovenska aj naše mladšie minižiačky U11. Veľké očakávania sme v Bardejove nemali, no o to viac náš najmladší výber príjemne prekvapil. Pritom, nič mu nezahralo do karát. Naopak, zdravotné komplikácie ako keby nemali konca kraja.

NAJMLADŠÍ KOLEKTÍV NA ŠAMPIONÁTE

Začalo sa to už dva mesiace pred domácim šampionátom, keď kolektív neustále trápili choroby, pričom stále niekto hlásil absenciu. Pokračovalo to tesne pred turnajom, keď v noci zo štvrtka na piatok zvracala Grétka Šutý – hráčka základnej päťky – ktorá sa tak k tímu pripojila až v nedeľu na záverečný zápas proti Banskej Bystrici v súboji o 7. miesto. Smola vyvrcholila na začiatku prvého stretnutia, keď pri obrannom súboji si Stellka  Sýkorová na pravej ruke zlomila zápästie v rastovej štrbine!

Ešte na začiatok treba pripomenúť, že s našimi najmladšími babenkami sa pôvodne do Bardejova ani nerátalo. Situácia sa zmenila po kontumačných víťazstvách nad Young Angels Košice a následnom triumfe nad Popradom.

„Do súťaže sme sa prihlásili preto, aby deti okúsili atmosféru zápasov, niečomu sa priučili a nabrali aspoň aké-také skúsenosti do ďalšej sezóny. S postupom na majstrovstvá Slovenska sme vôbec nerátali. Po derby sa s Young Angels sa však situácia zmenila a zrazu bola pred nami nová výzva. A veru riadna. Veď v Bardejove sme mali suverénne najmladší kolektív zo všetkých družstiev. Vraveli sme si, že ideme ukázať, čo sme sa stihli naučiť a, že budeme nadšení, ak sa nám podarí vyhrať aspoň jeden zápas,” povedala asistentka trénerky Miroslava Sýkorová. Len pre zaujímavosť, zo 16 dievčat na súpiske sme mali iba 4 dievčatá, ktoré vekom spadali do vypísanej kategórie U11! Zo zostávajúcich 12 dievčat boli 4 U10, 7 dievčat U9 a jedno dievčatko dokonca U8! V kontexte vymenovaných zdravotných problémov a enormne nízkeho veku dievčat, je doslova zázrak, že v Bardejove, kde vlastne ani nemali byť, si uchmatli jedno víťazstvo. Klobúk dolu! „Pri pohľade na vek dievčat je jasné, že ich čas príde o rok-dva,” podotkla trénerka Tatiana Špilárová.

 

Vo štvrťfinále sme podľa nasadenia dostali za súperky neskoršie majsterky Slovenska YA Košice. „Favorit bol jasný, no na naše prekvapenie sme zápas začali veľmi dobre. Hoci 70 sekúnd pred koncom prvej štvrtiny sme prehrávali 8:18, boli sme spokojné, pretože dievčatá si dokázali vypracovať šance na zakončenie, ktoré ale ešte nepremenili,” uviedla Miroslava Sýkorová. Potom však prišiel moment, pri ktorom tuhla krv v žilách a veru poniektorí radšej odvracali pohľady iným smerom.

S PLAČOM ODMIETALI HRAŤ

Minútu pred koncom prvej štvrtiny sa zranila naša veľká bojovníčka Stellka Sýkorová – dcérka našej asistentky trénerky – ktorá si pri výbornom obrannom zákroku zlomila ruku. Hoci sa nebojácne postavila do cesty o hlavu vyššej súperke, rozdiel vo fyzickej dispozícii sa okamžite prejavil, takže pri náraze odletela ako handrová bábika. Celá táto udalosť sa podpísala na psychike detí, ktoré nechceli pokračovať v zápase, báli sa kontaktu a s plačom prosili trénerku, nech ich nedáva hrať. Psychický blok však nebol len na lavičke CBK. Podobné problémy prežívala aj lavička súpera. „Dievčatko, ktorému sa Stellka postavila do cesty, sa bálo ísť hrať, že niekomu ublíži. V oboch táboroch sme museli najprv deti upokojiť a vysvetliť im, že basketbal je kontaktný šport a úrazy aj takého typu sa stávajú,” vysvetlila Miroslava Sýkorová, pre ktorú sa zápas taktiež skončil, lebo s dcérou smerovala na vyšetrenia do bardejovskej nemocnice.

PROBLÉMOM BOLO VÔBEC DOHRAŤ ZÁPAS

Na koučovanie tak zostala sama Tatiana Špilárová a rozhodne jej nebolo čo závidieť. Bola pred ňou sizyfovská robota. „Snažila som sa dievčatá povzbudiť a presvedčiť ich, aby sme zabojovali za Stellku, pre ktorú sa majstrovstvá nešťastne predčasne skončili. Tea Kostíková a Emmka Frankovič dievčatá veľmi povzbudzovali, no naše maličké mali v ušiach stále ten Stellkin krik a pred očami jej zlomenú ruku. Ich podvedomie pracovalo na plné obrátky. Mali sme dosť veľký problém vôbec dohrať tento zápas. Dievčatá mali po celý čas slzičky v očiach. Bola som maximálne spokojná, keď dievčatá v obrane čo-to dokázali ubrániť,” povedala Tatiana Špilárová, podľa ktorej už na dievčatách boli vidieť obavy, strach a veľký rešpekt hlavne pri vnikoch súpera pod náš kôš. Niet sa čo čudovať, v deväťročnej hlavičke sa len tak nedá vytesnať nepríjemnosť, ktorej boli svedkami a naplno sa koncentrovať na zápas. O nebojácnosti pri súbojoch ani nehovoriac. Dospelí by si s tým nevedeli poradiť, nieto ešte začínajúce adeptky tohto športu.

AJ ZO ŠATNE BY TRAFILI

Po prehre nás na druhý deň čakal zápas o umiestnenie s Oravou. Túžba pobiť sa o víťazstvo sa však hneď na začiatku rozplývala. Ťahali sme za kratší koniec. V prvej štvrtine ťažila Orava jednak z výškovej prevahy, ale hlavne z lepšieho pohybu hráčok bez lopty. V druhom polčase sa dievčatá trošku vzchopili a zabrali hlavne v obrane. „Výškový hendikep bol značný, no až taký dôraz by som naň nedala. Súperky nám dávali koše z diaľky. Mali neuveriteľnú úspešnosť streľby. Keby vystrelili aj zo šatne, tak dajú kôš… Súperky sa ani nepresadzovali vnikom do koša, ale naozaj fantastickou streľbou. Dokonca mali i úspešný trojkový pokus, čo je v tejto vekovej kategórii strela mimo šestkového územia,” konštatovala trénerka CBK.

LEONIE A TEA SA STRELECKY UTRHLI

Zápas o 7. miesto s Banskou Bystricou bol konečne zápasom s vyrovnaným súperom. „Musím veľmi vyzdvihnúť naše dve dievčatá – iba deväťročnú Leonie Kováčik (16 bodov) a Teu Kostíkovú (14 bodov). Obe sa chytili hlavne bodovo a dokázali na seba prevziať zodpovednosť pod súperovým košom. Bolo vidieť, že dievčatá si konečne veria a vycítili, že tento zápas môžu vyhrať. Všetky ťahali za jeden koniec povrazu a bojovali jedna za druhú,” ocenila bojovnosť dievčat asistentka trénerky. Začali sme dobre. Prvú štvrtinu sme vyhrali 10:6, no druhú sme prehrali o desať bodov 4:14, takže na polčasovú prestávku sme išli so 6-bodovým mankom. Po tretej štvrtine narástla strata na 9 bodov. V poslednom dejstve sa dievčatá odhodlali k neskutočnému obratu. „Po prvý raz v tejto sezóne baby nezvesili hlavu a, naopak, povedali si, že nič nie je stratené. Konečne si uvedomili že musia bojovať až do konca. Pre nás trénerov je to motivujúce. Vieme, že ak to ony nevzdajú na palubovke, my to nevzdáme s nimi. Každá, ktorá vybehla na ihrisko, obrazne povedané, na ňom vypľula dušu. Dievčatá makali v obrane, povzbudzovali sa na lavičke a Leonie s Teou fantasticky pracovali v útoku,” dodala Miroslava Sýkorová.

NAJPRV S FORSÁŽOU DO ÚTOKU, POTOM DO OBRANY

Naše dievčatá vo štvrtej štvrtine dominovali a náskok Bystričaniek sa stenčoval. Úmerne s tým narastala atmosféra v hale. Túžba po víťazstve bola obrovská a niesla sa doslova celou halou. V samom závere viedla Banská Bystrica už iba o dva body. Momentum však bolo na našej strane. Najprv Leonie vyrovnala na 46:46 a v posledných sekundách pri vlastnom koši získala loptu, zapla forsáž, predriblovala sa pomedzi hráčky á la Vlhová a 8 sekúnd pred koncom trafila víťazný kôš. Výbuch radosti na lavičke i v hľadisku bol obrovský. Až taký, že poniektoré hráčky zabudli, že sa ešte hrá. Súperky síce zakončili, ale len do obruče a o doskok sa postarala ukážkovým šprintom do obrany autorka víťazného koša.

„Predsavzatie, ktoré sme nosili v kútiku srdca – vyhrať aspoň jeden zápas – nám nakoniec vyšlo. Želanie sa nám splnilo a radosť nás všetkých bola neopísateľná,” nadchýnala sa Miroslava Sýkorová. „Dievčatám sme povedali, že je to posledný zápas sezóny. Zobrali si naše slová k srdcu, nechali srdiečko na palubovke, neskutočne makali v obrane i v útoku. Chcem pochváliť všetky baby, ktoré nastúpili na ihrisko. Skutočne išli na maximum,” zdôraznila Tatiana Špilárová.

ABSOLUTÓRIUM PRE RODIČOV, OCENENIE PRE EMMKU

Trénerka CBK vzápätí veľmi ocenila i vklad rodičov. „Chcem sa veľmi pekne poďakovať rodičom, ktorí prišli na každý jeden zápas a neúnavne povzbudzovali. Naozaj sme na svojich stretnutiach mali silný fanklub. Na konci stretnutia s Banskou Bystricou nám už fandil asi každý. Mám taký dojem, že Stellkin úraz utužil celé majstrovstvá Slovenska. Fandili nám Oravčania, Bardejovčania i Young Angels. Z každej strany sme počúvali CBK. Bolo to fantastické a všetkým ďakujem,” dodala Tatiana Špilárová, v ktorej hlase bolo aj s odstupom času cítiť pretrvávajúce emócie.

Za naužitočnejšiu hráčku CBK vyhlásili Emmku Frankovič, ktorá neustále podporovala a povzbudzovala všetky dievčatá. Bránila najlepšie hráčky súpera a stále všetkým prizvukovala, že všetko sa naučíme a všetko zvládneme, keď budeme chcieť a budeme na sebe pracovať. Správny líder tímu. Vybrali ju aj do All-stars „B” turnaja.

 

 

KÁDER CBK U11: Tea Kostíková, Sofia Krištanová, Petra Takáčová, Miriama Zakuciová (všetky 2011), Lea Čonková, Stela Krčiková, Daniela Spišáková, Ľubomíra Vlková (všetky 2012), Ingrid Bodnárová, Emma Frankovič, Lea Gallová, Ivana Hodermarská, Leonie Kováčik, Gréta Šutý, Stella Sýkorová (všetky 2013), Rebeka Onušková (2014).

 

VÝSLEDKOVÝ SERVIS M-SR U11

ŠTVRŤFINÁLE: Young Angels Košice – CBK Košice 68:18 (46:16). Najviac bodov: Malejčíková 16 – Kováčik 8, Zakuciová 4. BKM Žilina – ŠKP 08 Banská Bystrica 65:15 (43:7), ŠBK Šamorín – Orava BasCats 60:9 (44:8), Slávia Trnava – BKM Bardejov 59:31 (23:13).

SEMIFINÁLE: YA Košice – Šamorín 49:45 (32:21), Žilina – Trnava 45:60 (24:29).

O UMIESTNENIE: Orava – CBK Košice 72:28 (42:11), Bugajová 34 – Kostíková 8, Zakuciová 8, Bardejov – Banská Bystrica 63:27 (32:11).

O 7. MIESTO: CBK Košice – Banská Bystrica 48:46 (14:20), Kováčik 16, Kostíková 14 – Materná 12.

O 5. MIESTO: Bardejov – Orava 36:29 (27:16).

O 3. MIESTO: Šamorín – Žilina 55:42 (37:27).

FINÁLE: Trnava – YA Košice 44:52 (21:22).