Symbolická dvanástka zostane v rodine
Pred víkendovým prvoligovým stretnutím žien CBK Košice – ŽBK Rožňava (71:32) sa s aktívnou kariérou rozlúčila Miroslava Sýkorová. Trénerka Mirka však na basketbal zo dňa na deň nezanevrie. Naopak, naďalej sa v našom klube bude venovať žiačkam, mladším žiačka, starším mini i mladším mini.
K basketbalu po prvý raz privoňala v roku 1990, keď ako päťročná začala „asistovať“ svojmu otcovi v klube ILT 83 Košice. Ten viedol na základnej škole na Masarykovej ulici basketbalový krúžok. Najprv sa mu len plietla medzi nohami, no potom začala s pravidelným tréningom a postupne prechádzala jednotlivými žiackymi kategóriami v tomto klube. Ako tretiačka už patrila pod krídla trénera Vladimíra Karnaya. Keď klub ILT 83 neskôr zanikol, na scénu prišiel CBK a po zlúčení CBK Cassovia. V 18 rokoch si vyskúšala v pár zápasoch seniorskú extraligu a skončila s basketbalom! Po prvý raz. Pritom za hlavu zahodila sľubne sa rozvíjajúcu sa kariéru.
Ocitla sa totiž aj v slovenskej reprezentácii a v roku 2001 štartovala aj na majstrovstvách Európy kadetiek U16 v Bulharsku! Slovenky pod vedením trénera Vladimíra Karnaya skončili na výbornom 6. mieste. V súčasnosti o takomto úspechu môže slovenský mládežnícky basketbal len snívať. Mimochodom, Slovenky sa na záverečný turnaj prebojovali po úspešnej kvalifikácii a v bulharskom meste Veliko Tarnovo odohrali v priebehu desiatich dní osem náročných zápasov (Lotyšsko 62:75, Chorvátsko 64:65, Grécko 56:54, Španielsko 69:59, Maďarsko 79:72, Rusko 77:91, Taliansko 94:72 a znova Lotyšsko 73:89). Mirka odohrala v priemere 24 minút a spolu zaznamenala 25 bodov. Jej súčasné zverenkyne by si od nej mohli odkukať ako sa premieňajú trestné hody. Vtedy 15-ročná Mirka hádzala na záverečnom turnaji ME štrnásť šestiek a sedem z nich premenila, takže mala 50-percentuálnu úspešnosť. Ej, ako by sme boli radi, keby sa raz k takému číslu priblížili aj naše osmičky a deviatky… „Boli sme výborná partia. V tíme boli Anka Jurčenková, Bibi Kalafutová, Jana Vacková, teraz už Kováčová, Gabika Husárová, Zuzka Serbáková či Dáša Krasnočková.“
Vráťme sa však k prekvapujúcemu zlomu v kariére. „V osemnástke som mala zdravotné problémy a už som jednoducho nechcela pokračovať v kariére. Na desať rokov som odišla od basketbalu. Úplne som naň zanevrela. Vôbec som sa oň nezaujímala, nesledovala som súťaže. Znova som sa pod vysoké koše vrátila až po pôrode. Naspäť ma k basketbalu dostala Terezka. Bola prváčka, keď som sa prišla do telocvične pozrieť na jej prvý zápas. Potom Tesy na rok skončila s basketbalom. V 3. ročníku sa našťastie k nemu vrátila a definitívne som tak urobila aj ja. Bolo to pred siedmimi rokmi. Po narodení Stelky som začala pravidelne chodiť na Terezkine zápasy. Vôbec som nemala v pláne, že zostane pri basketbale, no deti ma tak vtiahli do tejto hry, že som s úžasom pozerala ako sa od zápasu k zápasu zlepšujú, formujú a viditeľne napredujú. Zrazu som zistila, že ma basketbal znova začal strašne baviť.“
V roku 2015 sa teda vrátila k basketbalu. Najprv len tak nesmelo, keď pomáhala otcovi s trénovaním, ale po jeho podpichnutí, či nechce pomôcť družstvu aj ako hráčka, začala i s tréningom. Najprv sa bránila návratu. Vraj, čo ja stará koza budem robiť medzi mladými dievčatami, no rýchlo zistila že dni a týždne s týmto kolektívom na ňu výborne vplývali a mladla s dievčatami. Ozajstný dôvod návratu však bol oveľa prozaickejší. „Po pôrode som chcela schudnúť,“ smeje sa pri tejto spomienke a dodáva: „Keď som sa chodila naň pozerať, tak, samozrejme, jasné, že mi začal chýbať. Ako najľahšie zhodiť kilá, ako športom, ktorý milujem?“
Počas nasledujúcich piatich rokov sa neraz pohrávala s myšlienkou, že už by aj stačilo, no stále jej vnútorný hlas pošepol, ešte vydrž. A keď tak neurobil on, zaskočili zaň kamarátky. „Navyše, v tom čase hrala za Tydam Táňa Špilarová, ktorá je Stelkina krstná. A ona bola ešte o deväť rokov staršia ako ja. Povedala som si: ak to zvládne ona, tak to dám aj ja!“
Kariéru tak pekne predlžovala, ale len do tohto leta, keď zistila, že je v radostnom očakávaní. „Najlepšie na tom je, že ja som ešte tehotná odohrala koncom júna zápas proti Zvolenu. Na druhý deň po zápase som zistila, že som tehotná. Bolo mi divné, že som akosi nevládala na zápase,“ usmiala sa Mirka Sýkorová.
Popri aktívnej kariére basketbalistky plynulo prechádzala aj k trénerskému remeslu. Najprv len vypomáhala Vlaďke Daňkovej pri päťkách a aj Zuzke Dovičovičovej pri súčasných zverenkyniach. Tá však pred časom avizovala, že sa s rodinkou sťahuje do Nitry a bolo treba nájsť náhradu k dievčatám. „Otec sa ma spýtal, či nechcem prebrať od Zuzky tento kolektív. Odmietla som. Pre mňa to bola obrovská zodpovednosť zobrať toľko detí a hlavne už v takom veku. Ja som totiž vtedy otvárala prípravku najmenších – jedenástky, dvanástky, trinástky. Na tréningoch sme sa hrali, robili kotrmelce a zrazu som mala prísť k dievčatám, ktoré boli staršie a potrebovali už vážnejšie tréningy. Jasne som povedala, nie. Potom ma však Zuzka poprosila, že družstvo by chcela odovzdať práve mne. Bude spokojnejšia, keď po nej prevezmem deti. Tak som si povedala, že to skúsim.“ Mirka má trénerské déčko a poškuľuje po céčku. Ak by otvorili školenie trénerov pre túto licenciu, rada by sa prihlásila.
Pri víkendovej rozlúčke dostala kyticu kvetov i dres so symbolickou dvanástkou, s ktorou hrala celý život. „Tú posúvam ďalej v rodine – Terezke. Tá síce aj doteraz hrala s dvanástkou, lenže toto je už seniorský dres,“ uškrnula sa šibalsky.
Mimochodom, ak o dva roky bude chcieť naša trénerka opäť schudnúť po pôrode, môžeme sa tešiť na ďalší comeback? „Cha-cha-cha. Už len tréningový. Možno vybehnem na symbolickú minútku, ale ozajstný návrat už asi nie,“ dodala Mirka Sýkorová.