Aká sezóna, také aj jej ukončenie. Takto by sa dal v krátkosti zhodnotiť sobotňajší nádherný deň v Beniakovciach.
CBK má za sebou krásny ročník, ktorý najprv vyšperkovali striebrom na majstrovstvách Slovenska starších minibasketbalistiek a o týždeň jasným prvenstvom mladších minibasketbalistiek na domácom šampionáte, ktorý zorganizoval práve náš klub. Po takých úspechoch nemohlo pokrivkávať ani ukončenie sezóny. A to sa vydarilo na jednotku. Veľká vďaka patrí Jankovi Bačovi. Pre deti, ich rodičov, trénerov i hostí pripravil nezabudnuteľný deň. Janko, kalap dolu!
Beniakovce sa od desiatej hodiny zaodeli do žlto-čiernej farebnej kombinácie. Stretávka bola na miestnom multifunkčnom ihrisku, ktoré bolo v sobotu vyhradené vyslovene pre nás. A vyšantili sme sa teda parádne. Tí, pre ktorých boli ochranné siete na ihrisku prinízke, sa u susedov vyšantili úplne do nepríčetna…
Mamičky-pekárky sa opäť nenechali zahanbiť a pripravili znova skvelé jednohubky, ktoré zo stola rýchlo ubúdali. Ešte kým sa začal deň plný hier, zobrala si trénerka Vlaďka svoje dievčatá k sebe a pre rodičov za ich celosezónnu obetavosť pripravila pekné prekvapnie. Krásne veľké zlaté medaily z 18-karátovej čokolády, aby si deti ešte viac uvedomili (hoci to veľmi dobre vedia), že aj ich rodičia sú pre nich jednotky. Ďakujeme, pani trénerka.
A potom už nasledovala prvá várka hier. Tú už mal tradične pod palcom pán tréner Dirga. Nik totiž nedokáže tak zbelajdigovať dievčatá kvôli sladkostiam ako on. Rôzne aktivity nemali konca kraja a keďže bolo krásne teplúčko, čapovaná kofolka pre deti a orosené pivečko pre oteckov išli na odbyt jedna radosť.
Hry dali zabrať nielen deťom na ihrisku, ale aj ich podporovateľom pod slnečníkmi, preto dobre padol presun na bojisko. Janko síce naznačil, že si pozrieme sochy, ktoré sú osadené za dedinou a dokumentujú známu bitku pri Rozhanovciach z 15. júna 1312, no nie všetci cítili potrebu vyštverať sa v tejto horúčave až celkom hore pod les. Pre deti to však bola zaujímavá náučná “stezka”.
Nasledoval ďalší presun, tentoraz oveľa príjemnejší – do Eldoráda. Gulášik z diviny rozvoniaval široko-ďaleko a všetci už túžili zaplniť žalúdky. Ešte pred tým si všetci povinne spálili pery a jazyk a potom si už vychutnávali famózny guláš. Chutil náramne, nečudo, že si viacerí dali aj dupľu.
Ešte sa nám ani nestihlo “sadielko zaviazať” a Janko už formoval zástupy tentoraz na kratší presun. Blížila sa totiž AKCIA DŇA. Hasičská tatrovka ukázala deťom na neďalekej lúke, čo všetko dokáže, čo všetko skrýva vo svojom vnútri a hlavne bolo v akcii vodné delo. Nenápadné a celkom osožné orosenie sa v horúčave sa v krátkom čase zvrhlo na júnovú Veľkú noc, po ktorej boli všetci premočení do poslednej nitky. Našli sa síce jedinci, ktorí úspešne odolávali kvapkám vodného dela, ale len dočasu. Však, trénerka Vlaďka… Pochvalu, uznanie i potlesk si za ‘párovú dvojku’ vyslúžil Janko Kreith.
Po šesťdesiatich rokoch si detský sen splnil aj náš pán tréner, ktorý sa s hasičskou hadicou zahral na dráčika a dokonale sa vybláznil so svojimi dievčatami. Aj medzi nimi sme zaregistrovali jedného človiečika, ktorý chcel za každú cenu zostať suchý. Tamarka Kostíková síce úspešne unikala pre salvami vodného dela, no nemala šancu pred svojimi kamarátkami. Tí ju pekne-krásne a ‘dobrovoľne’ priniesli až pred pána trénera a nebolo už tej sily…
Dievčatá si nakoniec spolu zapózovali hore na tatrovke a keby náhodou niekto nevedel, kto bol majstrom, tak zborové: ‘cébéká’ sa rozliehalo po Beniakovciach. Vodné sprchy boli pre deti neskutočná atrakcia a keby mohli, tak by sa olievali hádam až doteraz.
Po návrate do Eldoráda nasledovalo povinné sušenie sa, kočky si posadali na slniečko ako lastovičky a vyhrievali sa. Nasledovalo ďalšie potešenie – hot-dogy. Tu by som chcel vypichnúť skvelú spoluprácu miestnej “rýchlej roty Chip a Dale”. Radosť sa bolo pozerať ako jeden rezal rožky, druhý dával párky, tretí striekal kečup, štvrtý horčicu… Paráda, chlapi!
Po dobrom jedle a miernom osušení sa, čakal deti návrat späť na multifunkčné ihrisko a ďalší diel hier. Tentoraz do nich boli zapojení aj rodičia. Zápasy traja proti trom mali šťavu, náboj a hlavne nazabudnuteľné akcie. Žiaľ, viacerí dospeláci potvrdili, že sa basketbalu síce rozumejú, no radšej zostanú pri fandení. Ešte, že v jednotlivých družstvách mali svoje fantastické zlaté dievčatá, lebo pri percentuálnej úspešnosti streľby niektorých rodičov, ktorá sa pohyboval tesne nad 0%, by sa niektoré stretnutia hrali možno až do bezvedomia… Tieto slová sa však netýkali Julky “Harlem Globetrotters” Turocziovej, ktorá čarovala s loptou a zaslúžene si vyslúžila najväčší aplauz. Super, Julka! Všetci sa perfektne bavili a o to išlo.
Krásny deň sa blížil ku koncu a celú partiu čakal ešte jeden presun, tentoraz už posledný, späť do Eldoráda.
Čakalo nás pečené bravčové stehno. Ak sa vraví, že najlepšie býva na koniec, tak v tomto prípade to platí doslovne. Ochkanie, slastné mľaskanie a hladkanie bruška iba dokresľovali, že toto “nebíčko v papuľke” sa doslova rozplývalo. Ako vraví klasik, nedá sa napísať a ani nakresliť, čo sme pri tomto jedle prežívali. Veľký palec hore miestnemu Jamiemu Oliverovi a Mastercheftovi v jednom za tieto skvele pripravené labužnícke stehná. To bola jedna báseň. Napokon, ako celá sezóna dievčat.
A nielen stehná boli pečené. Po celom dni na pražiacom slnku boli do chrumkavo červena pripečení aj všetci protagonisti tohto vydareného výletu.
Nuž, Janko, organizačnú latku si nasadil poriadne vysoko. Obavám sa, že, ak ju na budúci rok budeme chcieť preskočiť, najprv ju budeme musieť odtrhnúť od stropu…
Ešte raz, veľká vďaka Janko, za skvele zorganizovanú sobotu i vybavené počasie! Veľká vďaka Beniakovčania! Cítili sme sa výborne. Len veľmi ťažko sa nám od vás odchádzalo.
P.S.: Kúsok stehienka by sa ešte nenašlo?