Naty Tomajková má za sebou návrat na ligové palubovky. Proti UMB Banská Bystrica odohrala prvých 7:17 min. v tejto sezóne. Zo štyroch dvojbodových pokusov uspela v dvoch prípadoch a okrem štyroch bodov si zapísala aj štyri doskoky. Po víťaznom návrate dôvod na rozhovor.

Blahoželáme k víťazstvu i k návratu na palubovky. Už ťa svrbeli ruky i nohy?

„Veru áno. Už ma riadne svrbeli, nedalo sa to už doma vydržať. Konečne!”

Už ťa zrejme mali aj doma plné zuby. Je tak?

„Cha-cha. Už som ani nevedela, čo so sebou robiť.”

Tri mesiace pauzy bolo dosť.

„A to rátame iba čas od konca augusta, keď som dostala mononukleózu. Ale posledný ostrý zápas som hrala niekedy koncom júna na majstrovstvách Európy do 18 rokov, takže to už je päť mesiacov.”

Ako si na tom zdravotne? Ako sa cítiš po prekonaní choroby?

„Cítim sa výborne. Mám za sebou všetky lekárske kontroly. Lekári vravia, že sa pomaly môžem vrátiť späť do basketbalového tempa. Hneď od začiatku mi avizovali, že pôjde o trojmesačnú pauzu.”

Kedy si začala s tréningom?

„V prvom rade všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. S družstvom som ani poriadne netrénovala. V stredu som si išla zahrať školský basketbal. Tréner Karnay ma postavil na 10 minút. Cítila som sa dobre a nebola som ani veľmi unavená. Povedal iba OK, vidíme sa v nedeľu na ligovom zápase. S tímom som absolvovala vlastne len dva tréningy. Vo štvrtok som bola na prvom tréningu, potom nasledoval druhý. Jeden z nich bol iba strelecký. Naučila som sa systémy a išla som do zápasu.”

Dlhý výpadok ani veľmi nebol badať na streleckej úspešnosti. Odohrala si niečo vyše 7 minút a stihla si zaznamenať 4 body. Určite potešili a hlavne psychicky pomohli po návrate.

„Nepochybne. Každý kôš po takej absencii je povzbudzujúci. Najviac však hreje víťazstvo.”

Boli aj motýliky v bruchu, keď si mala vybehnúť na hraciu plochu?

„Keď som sedela na lavičke a pán tréner zahlásil: Naty, tak som najprv asi desať sekúnd uvažovala, či vážne myslel mňa a či tým myslel, že idem hrať… Každopádne, bol to veľmi dobrý pocit.”

Nepociťovala si ani žiadny kondičný hendikep? Predsa len – tri mesiace bez tréningu by sa mohli prejaviť.

„Cítila som fyzickú záťaž, no čakala som, že to bude oveľa horšie. Pôvodne som si myslela, že nezvládnem odohrať ani tých sedem minút. Nebol to však žiaden extrém, že by som nevládala s dychom. Zasiahol tréner Karnay, ktorý povedal, že už stačí, poď dolu.”

To je vcelku obdivuhodné. Tri mesiace bez akejkoľvek fyzickej námahy a nastúpiš na extraligový duel, ako keby sa nič nestalo.

„Je tak. Ja som vlastne počas troch mesiacoch prespala celé dni. Je to trochu divné aj pre mňa. Bola som presvedčená, že absolútne nebudem vládať. Veď som vôbec netrénovala. Predpokladala som, že vybehnem na ihrisko a po prvých dvoch dĺžkach ihriska budem zadýchaná. Napokon to nebolo až také strašné počas tých siedmich minút. Pomohla mi aj spomínaná desaťminútovka v miernom tempe na školskom basketbale. Už vtedy som mala dobrý pocit. Nezadýchala som sa, čo bolo dobré znamenie.”

Čo vravia lekári? Môžeš už ísť naplno v tréningoch?

„Celkom naplno ešte nie, ale pomaly môžem naberať zápasovú prax a na tréningoch začať pracovať na kondičke.”

Čo na to spoluhráčky?

„Určite boli rady, hoci tiež boli dosť šokované, že som sa tak rýchlo vrátila späť. Potešili sa, keď som strelila prvý kôš.”