V uplynulých dňoch pribudla do kádra CBK Košice 23-ročná basketbalistka Martina Dovčíková, ktorá už má bohaté skúsenosti nielen zo slovenských, ale i zahraničných palubiek.

„Príchod sa udial veľmi jednoducho. Od manažéra Mareka Daňka som ponuku do CBK dostala už pred začiatkom sezóny, ale mala som dohodu s mojím vtedajším klubom UMB Banská Bystrica. Keďže študujem v Košiciach na UPJŠ, tak mi Marek Daňko znova zavolal, či by som nemala chuť hrať za CBK. Tentoraz som už privolila. Napokon, je to i logickejšie, keďže študujem v meste,” vysvetlila Martina Dovčíková, ktorá je prváčka na magisterskom stupni v odbore psychológia.

V ZBIERKE MAJSTROVSKÝ TITUL S PIEŠŤANMI

Napriek tomu, že čerstvá posila má len 23 rokov, má za sebou celkom bohatú kariéru a pomerne dosť zastávok. Rodáčka z Revúcej vyrastala odmalička v Spišskej Novej Vsi, kde začala s basketbalom v tamojšom ŠKBD. Počas tohto obdobia odohrala jeden rok za Young Angels Košice a taktiež za tento klub nastupovala aj v EGBL. V 15 rokoch, keď premýšľala, kam zamieri na strednú školu, dostala zaujímavú ponuku od Zuzany Žirkovej z Angels, no nemenej zaujímavú ponuku dostala aj z Piešťan a vtedy aj z extraligovej Nitry. Rozhodnutie padlo na Piešťany, kde odohrala štyri roky na striedačku s MBK Stará Turá a popritom zvládla i stredoškolské učivo na tamojšom gymnáziu. S Piešťanmi oslávila i majstrovský titul v sezóne 2021/22. Nasledoval odchod do Ružomberka, kde strávila jeden ročník.

PÔSOBILA V PORTUGALSKU I VO FRANCÚZSKU

Chcela vyskúšať niečo iné, tak zamierila do klubu najvyššej portugalskej súťaže Imortal Basket Albufeira. „Lenže ja som počas tohto obdobia aktívne študovala na vysokej škole a bolo to veľmi náročné. Keďže to bol profesionálny klub, musela som sa rozhodnúť: zostanem v Portugalsku a nebudem študovať, alebo sa vrátim na Slovensko a budem pokračovať v štúdiu. Po troch mesiacoch som bola späť s tým, že si tu dokončím školu. Sezónu som dokončila v UMB Banská Bystrica.”

Po nej zamierila znova do zahraničia. Tentoraz do Francúzska, konkrétne do klubu CSLD Dijon. „Odohrala som tam minulý ročník a bola to najkrajšia sezóna v mojom živote. Podarilo sa nám vyhrať súťaž a postúpiť do druhej najvyššej francúzskej ligy,” pochvaľuje si pôsobenie v hlavnom meste horčice Martina Dovčíková.

CESTOVANIE JU UBÍJALO

Po sezóne sa vrátila z Francúzska domov a znova pôsobila v UMB Banská Bystrica.

„Banskobystričania mi vyšli maximálne v ústrety v tom, že som chodila do školy v Košiciach. Trénovala som však málo, iba raz do týždňa. Mala som piatkový predzápasový tréning. A práve v tomto bode vznikala akási vzájomná frustrácia medzi mnou a trénerom. Ten odo mňa mal určité očakávania a tomu i zodpovedajúce výkony, no keďže som trénovala iba raz do týždňa a medzi tým únavné cestovanie z Košíc na tréning, potom na zápas. Bolo toho na mňa veľa, cestovanie ma strašne ubíjalo. Logistika bola pre mňa veľmi komplikovaná.”

UŽ ĎALEJ NEMOHLA FUNGOVAŤ V TAKOM MÓDE

Tu sa žiada pripomenúť, že Martina nependlovala iba medzi Košicami a Banskou Bystricou, ale tretím mestom na mape bola Žilina. Práve tam totiž spolu žijú so snúbencom a ich psíkom. „Doteraz som fungovala tak, že od pondelka do štvrtka som mala školu v Košiciach. Následne som cestovala do Žiliny, v piatok na tréning do Banskej Bystrice a v sobotu som cestovala s družstvom na majstrovský zápas. V nedeľu späť do Košíc. Cítila som, že to takto nefunguje a nemá to budúcnosť. Čo sa týka kolektívu, nemôžem povedať pol slova. Dievčatá boli úžasné. Mala som ich veľmi rada. Možno aj preto som tak dlho vydržala v tomto cestovateľskom móde. Veľmi mi s nimi bolo dobre. Bola som však stále viac a viac unavenejšia. Ak do toho zarátam aj štúdium, tak už toho bolo jednoducho veľa. Rozhodla som sa preto, že bude pre mňa jednoduchšie a logickejšie, keď budem trénovať a hrať za Košice.”

Prestup sa udial na poslednú chvíľu. „Aj preto, že po mojom oznámení o ukončení, ma v UMB požiadali, či by som ešte nevypomohla na jeden zápas, lebo počas týždňa sa im zranili viaceré hráčky. Nechcela som ich nechať v štichu, tak som ešte na Mikuláša nastúpila proti Šamorínu.”

TRÉNINGY ZABRALI, NAJLEPŠÍ ZÁPAS V SEZÓNE

Na ďalší duel proti Slovanu si už obliekla dres CBK. Premiéra v novom tíme jej nevyšla najlepšie. Nedarilo sa však celému družstvu. Martina premenila dva trestné hody a aj jeden trojkový pokus. „Priznám sa, že v tomto zápase sa mi hralo najlepšie v porovnaní s predchádzajúcimi duelmi od začiatku sezóny. Nečakala som, že to tak bude, no bolo to tak. Už cítim na sebe, že tých tréningov je cez týždeň viac. Na palubovke som sa cítila úplne inak ako doteraz, čo bolo aj vďaka počtom tréningov, ktoré som už mala za sebou. Na ihrisku som sa cítila uvoľnená, nič mi nezväzovalo ruky. Musím sa však priznať, že momentálne sa dosť pasujem so streľbou. Veľa streleckých pokusov zahadzujem a nepremieňam jednoduché koše. Musím ešte dopilovať zakončenie. Snažili sme sa podať čo najlepší výkon, no nepredviedli sme to, čo toto družstvo dokáže zahrať. Určite sa v tomto smere vieme zlepšiť. Podľa mňa narušil koncepciu aj fakt, že pribudol do tímu nový člen. Musíme si na seba zvyknúť, no myslím si, že to nebolo zlé. Určite je na čom stavať. V štvrtej štvrtine sme sa trochu oklepali, prišla energia do hry a nakoniec sme ju aj vyhrali. Slovan však hrá v tejto sezóne veľmi pekný basketbal. Dievčatá sa mi veľmi páčia, klobúk dolu pred nimi. Hrajú naozaj nádherný basketbal.”

Po pôsobení v Spišskej Novej Vsi, Young Angels Košice, Piešťanoch, Starej Turej, Ružomberku a UMB Banská Bystrica, je CBK jej siedmou slovenskou zastávkou. „S rodičmi sa smejeme, že momentálne je málo klubov na Slovensku, v ktorých som ešte nehrala. Stále sa na to pozerám tak, že čím viac toho človek zažije a uvidí, tým viac skúsenosti naberie. Nielen basketbalové, ale i životné. Beriem to ako veľké pozitívum.”

TEŠILA SA NA NOVÝ KOLEKTÍV

Aklimatizácia v novom prostredí prebehla bez problémov, hoci na novom pôsobisku bližšie nepoznala ani jedno z dievčat. „Na druhej strane extraligu už hrám dlhé roky, prakticky od 15 rokov, pričom basketbalu sa venujem 17 rokov, takže dievčatá som z videnia poznala. Veď proti niektorým som nastupovala odmalička. Vždy sme však boli len súperky, nikdy sme sa neporozprávali. Osobne som nepoznala ani jednu. Tešila som sa teda i na zoznámenie sa, že zasa niekoho nového spoznám,” usmial sa Martina Dovčíková.

V novom prostredí sa s dievčatami rýchlo nastavili na rovnakú vlnovú dĺžku. „Už keď sme sa na chodbe po prvý raz videli, tak sa na mňa usmievali, boli milé. Vtiahli ma do kolektívu a cítim sa v ňom naozaj veľmi dobre. Zaujímajú sa o mňa, rozprávame sa. Dievčatá sú veľmi priateľské.”

PRVÝ DOMÁCI ZÁPAS SO ŠPECIÁLNOU PRÍCHUŤOU

Prvý domáci zápas v novom kalendárnom roku bude pre Martinu určite špeciálny, keďže 3. januára privítame UMB Banská Bystrica. „Nie je to po prvý raz, keď nastúpim proti bývalému klubu. Už som si teda na takéto zápasy zvykla a úprimne: obľubujem ich. Viem sa dobre vyhecovať, keďže sa poznám s dievčatami a trénermi. Takéto stretnutia ma vedia veľmi namotivovať k lepšiemu výkonu a mám ich veľmi rada.”

Žlto-čierne prvý vzájomný súboj na UMB prehrali 58:65. Martinu Dovčíkovú by ste však márne hľadali v štatistikách. „Nehrala som v zápase, lebo sa hralo v týždni a nie cez víkend. Školu som končila tak, že som nemala ako stihnúť tento súboj,” dodala Martina Dovčíková.