Víkendové majstrovstvá Slovenska mladších žiačok 2004 sa pre naše dievčatá skončili smútkom. Po skvelom začiatku im nakoniec ostali oči pre plač, keď sa im ušla nepopulárna „zemiaková“ medaila. Šampionát sme hodnotili s trénerkou Vladimírou Daňkovou.

 

Víkendové emócie už opadli – ako hodnotíte majstrovstvá Slovenska? Aké pocity prevládajú?

„S výsledkom nie som spokojná, je to sklamanie. Čo sa týka hernej stránky, som veľmi spokojná. Oproti minulému roku sa dievčatá veľmi zlepšili. Áno, bolo vidieť, že sme mladšie, ale herne sme sa vyrovnali všetkým súperom.“

Pred rokom skončili dievčatá na slovenskom šampionáte v Trnave druhé. Strieborný stupienok síce neobhájili, no do posledných chvíľ bojovali o zlato.

„Na tom najlepšie vidieť, aký neuveriteľne vyrovnaný turnaj to bol. Siahali sme po zlate, no nakoniec nemáme ani medailu.“

Vráťme sa k jednotlivým zápasom. Víťazstvo o 30 bodov nad Popradom bolo skvelé na rozbeh v turnaji. Ani lepší začiatok sme si nemohli želať. Nezostali ste trochu zaskočená?

„Prvý zápas je vždy najnáročnejší. Je veľmi dôležité, aby dievčatá dobre vstúpili do šampionátu a hneď na úvod sa chytili. To sa nám podarilo. Z dobrého začiatku sme potom ťažili. Počas dlhodobej súťaže sme v Poprade jeden zápas prehrali. Preto sme sa teraz na tohto súpera veľmi dobre pripravili. Nielen herne, ale i psychicky. Popradčanky ma prekvapili svojou výškou. Dievčatá spod Tatier boli ozaj urastené. V prvej štvrtine ešte bolo cítiť nervozitu na našej strane, no potom sa dievčatá rozbehli. S prvým zápasom som bola veľmi spokojná.“

 

x x x

CBK Minibuseuropa Ťahanovce – BAM Poprad 54:24 (6:4, 25:12, 44:19)
Najviac bodov: Maliarová 10, Kreithová 8, Nigutová 7 – Sagalincová a Klusová po 4, Dlugošová 3
fauly: 23 – 11, TH: 4/10 – 6/26, štvrtiny: 6:4, 19:8, 19:7, 10:5

x x x

 

Na piatkový popoludňajší zápas sme nastúpili proti Trnavčankám. Hoci sme po polovici zápasu prehrávali, nakoniec zlepšenou hrou a streľbou sme dotiahli duel do víťazného konca.

„Trnavčanky boli výškovo na našej úrovni, ale fyzicky boli silnejšie. V tomto zápase sme sa trocha trápili. Možno ho dievčatá v podvedomí podcenili, lebo v tíme Trnavy absentovala najvyššia hráčka, ktorá nás vlani veľmi potrápila. Vyhrali sme však a to bolo dôležité. Vlani sme napríklad tomuto súperovi podľahli. Z tohto pohľadu posun vpred.“

 

x x x

BK AŠK Slávia Trnava – CBK Minibuseuropa Ťahanovce 34:40 (12:11, 19:17, 27:30)
Najviac bodov: Brestovanská 12, Jančovičová 9, Dobošová 6 –  Kreithová 10, Kostíková 7, Daňková a Trusová po 6
fauly: 14 – 18, TH: 8/20 – 6/16, štvrtiny: 12:11, 7:6, 8:13, 7:10

x x x

 

Prišla sobota a hneď veľký košický šláger. Opäť sa potvrdila stará pravda, ktorá hovorí, že derby nemá favorita. Počas základnej časti nás Young Angels zdolávali, no prišiel Final Six a zrazu všetko bolo naopak.

„Presne tak. Derby má vždy svoju typickú atmosféru v hľadisku i na ihrisku. Obe družstvá sa navzájom veľmi dobre poznajú. Tak, ako my poznáme všetky ich hráčky, ktorá čo dokáže, ako ich máme brániť, to isté platí i opačne. Bola som veľmi šťastná, že v tomto stretnutí dievčatá doslova a dopísmena dodržali to, čo som im pred zápasom nakreslila, povedala, vysvetlila. Naozaj dodržali všetko. Všetko! Nemôžem im vyčítať jedinú vec. Do najmenšieho detailu všetko splnili. Potešil ma hlavne jeden moment. V základnej časti sme doma prehrali po predĺžení. Ninka Dzurová v riadnom hracom čase nepremenili dve šestky. V sobotu nastala obdobná situácia, no teraz ich Ninka obe premenila. Presné šestky si tak odložila na vhodnejšiu chvíľu.“

Atmosféra v hale Lokomotívy bola neuveriteľná. Niečo také nevidieť ani v extraligových zápasoch senioriek. Čo vy na to?

„Bola úžasná. Rodičia, súrodenci, babky, dedkovia – všetci si išli hlasivky vykričať. Atmosféra bola naozaj perfektná. Bolo vidieť, ako naše dievčatá vyburcovala. Išli na maximum. Chcela by som sa poďakovať hlavne rodičom, boli fantastickí.  Od prvej do poslednej minúty hnali dievčatá a ony cítili ich podporu a snažili sa ju opätovať na palubovke.“

 

x x x

CBK Minibuseuropa Ťahanovce – YOUNG ANGELS „2004“ Košice 30:26 (2:8, 9:14, 18:24)
Najviac bodov: Dzurová 8, Daňková 7, Kreithová 5  – Erdelyiová 9, Holomaniová, Szmereková a Rosová po 4
fauly: 14 – 15, TH: 8/18 – 6/19, štvrtiny: 2:8, 7:6, 9:10, 12:2

x x x

 

Tri zápasy – tri víťazstvá.

„Už sme sa začínali tešiť, predčasne. Ale to je šport.“

Popoludní nás čakal súboj s Banskou Bystricou. V sobotu sme sa teda stretli s neskorším majstrom i vicemajstrom.

„V jeden deň nás čakali naozaj dva veľmi ťažké zápasy. Vlani sme s Banskou Bystricou prehrali. Jednoducho na tohto súpera nevieme zahrať. Môžeme sa na to pozerať s ktorejkoľvek strany – na Bystricu nevieme hrať. Banská Bystrica má dve silné individuálne hráčky a my práve nevieme hrať na družstvo, ktoré má vo svojom strede 1-2 individuality, ktoré hrajú v podstate samé. Skôr vieme zahrať na družstvo, ktoré má 7-8 vyrovnaných hráčok. Vedeli sme, že nás bude čakať ťažký duel, ale verili sme si. Dievčatá boli po troch víťazstvách nadupané, vyhecované. Žiaľ, súperky sme neporazili.“

Hoci po prvej, druhej i tretej štvrtine sme ťahali za kratší koniec, karta sa v štvrtom dejstve začala obracať v náš prospech, ale sľubné vedenie sme neudržali. Prečo?

„Osemdesiat sekúnd pred koncom sme viedli o päť bodov. Rozhodli premenené trestné hody. V poslednej štvrtine hádzali Bystričanky 14 šestiek, my iba tri. Nezvládli sme záver a hlavne trestné hody. Nepremenili sme ich 18 a to je veľmi vysoké číslo. V konečnom dôsledku nás práve tento moment pripravil o víťazstvo. Stačilo, že by sme sa dostali iba na 50-percentnú úspešnosť trestných hodov, stretnutie vyhráme. Oproti minulému roku sme sa proti Banskej Bystrici herne i výsledkovo zlepšili, ale ešte stále to nestačilo na to, aby sme ju porazili.“

 

x x x

CBK Minibuseuropa Ťahanovce – BK ŠKP 08 Banská Bystrica 58:60 (13:15, 24:29, 41:46)
Najviac bodov: Kostíková 17, Daňková 10, Kreithová 8 – Kollárová 28, Nagyová 14, Jančíková 11
fauly: 27 – 19, TH: 12/30 – 17/31, štvrtiny: 13:15, 11:14, 17:17, 17:14

x x x

 

Aj napriek prehre sme mali pred posledným hracím dňom všetky tromfy v rukách. Stačilo poraziť Piešťany…

„Pre mňa je doteraz tento zápas nepochopiteľný. Neviem, či už boli dievčatá premotivované alebo už nevládali, no v zápase sme jednoducho vybuchli, totálne sme ho nezvládli. Tak, ako proti Young Angels splnili dievčatá do bodky naše pokyny, tentoraz sa neriadili azda ani jediným. Nedávali sme koše, našej hre chýbala myšlienka, absentovali doskoky, nevychádzali nám protiútoky, jednoducho nič. Herne úplne vybuchli, akoby sa dievčatá ani nepoznali na palubovke a v živote spolu nehrali. Päťkrát urobia tú istú vec, päťkrát im súperky loptu vypichnú a oni ju urobia aj šiestykrát, či sa im nepodarí… A mohli sme im nakazovať, že to nesmú robiť. Jednoducho, zápas blbec.“

 

x x x

Piešťanské Čajočky – CBK Minibuseuropa Ťahanovce 39:33 (7:12, 18:18, 26:21)
Najviac bodov: Gavláková 13, Rössler a Valová po 9 – Daňková 10, Dzurová 7, Trusová 4
fauly: 13 – 21, TH: 12/25 – 3/13, štvrtiny: 7:12, 11:6, 8:3, 13:12

x x x

 

Podpísala sa pod výkon únava?

„Neviem povedať. Je pravda, že sme o rok mladšie, niektoré ešte o nejaký mesiac navyše, ale na to sa nemôžeme vyhovárať. Aj Piešťany mali vo svojom družstve hráčky narodené v roku 2005. Myslím si, že dievčatá veľmi chceli a všetky chceli zobrať zodpovednosť na seba. Každá chcela dávať rozhodujúce koše, no nešlo im to. Myslím si, že pod náš výkon v tomto stretnutí sa podpísala prílišná premotivovanosť. Veľmi chceli hráčky, tréneri, rodičia a to bolo na tie deti veľa. A zrazu to nešlo tak, ako by chceli. Ruky, nohy mali zviazané a výsledná kŕčovitosť bila do očí. Konečné 4. miesto ma mrzí, no ešte viac ma mrzí, že pred blížiacimi sa majstrovstvami Slovenska 2005 v Piešťanoch sme domácemu celku ponúkli ako na tácke psychologickú výhodu plus 20 bodov. Tento výsledok ich v domácom prostredí z psychologického hľadiska môže posadiť na koňa.“

Počas turnaja si každé družstvo vyberie slabšiu chvíľku. V našom prípade prišla možno v najnevhodnejšej chvíli. Nemali ste obavy pred týmto zápasom, že niečo také môže nastať?

„Mala som taký tušák a aj s otcom sme sa zhodli, že vnútorné pocity sme nemali najlepšie. Naše dievčatá sa totiž nevedia po prehre otriasť a ísť ďalej. Jednoducho ju nevedia hodiť za hlavu. Prehra s Banskou Bystricou ich veľmi poznačila. Strašne plakali, do noci plakali. Na druhý deň ich čakal zápas, ktorý rozhodoval o tom, či budú alebo nebudú mať medailu. Ja sama som to v hlave nedokázala spracovať. U detí je do niekoľkonásobne horšie. Aj tento moment zohral úlohu. Ak sa z týchto prehier poučíme, posunú nás ďalej.“

Tri roky po sebe sme na majstrovstvách Slovenska prehrali zakaždým posledné dva zápasy. Náhoda alebo to o niečom svedčí?

„Sme si toho vedomí. Myslím si, že je to tým, že sme mladšie. Dievčatá určite nemôžu vládať toľko ako o rok-dva staršie dievčatá. Myslím si, že kondične sme na tom dobre. Dievčatá majú pravidelnú zápasovú prax, hrávajú za 2004-ky i 2005-ky. Majú teda dosť nahrané i nabehané. Proti Piešťanom sa už pod výkon podpísala únava a ruka v ruke s ňou im už nešli ani hlavy. Prestalo im páliť.“

Po poslednom hvizde rozhodcu sa objavili veľké slzy, hoci ešte stále sme mohli pomýšľať na medailu, keby Banská Bystrica porazila Young Angels.

„To je pravda, ale treba priznať, že Young Angels má za sebou suverénnu sezónu. Zakopli vlastne iba raz s nami na majstrovstvách Slovenska. Čo nás samozrejme teší, že sme porazili majstra Slovenska. Young Angels majú perfektný tím, výborné dievčatá, talentované, dobre stavané a technické hráčky. Titul mali získať už vlani. Vtedy, chuderky, zakopli tak ako my teraz, a skončili štvrté, hoci mohli byť prvé. Taký je šport.“

Na druhej strane mali sme najmladší kolektív.

„Áno je to pravda. Mali sme iba päť hráčok s ročníkom narodenia 2004. Ostatné boli 2005-ky. Ale najmladším kolektívom sme boli minulý i predminulý rok. V tomto veku je už rozdiel roku evidentný – nielen po fyzickej, silovej stránke, ale aj čo sa týka výšky hráčok. Niektoré naše dievčatá sú mladšie aj o 1,5-2 roky. Napríklad Tamarka Kostíková je piatačka, ostatné sú siedmačky a to je myslím si dosť veľký rozdiel. Na to sa však nechceme vyhovárať. Mali sme na každého jedného súpera a to ma úprimne veľmi teší. So všetkými sme hrali úplne vyrovnané partie. Čo sa týka herných vecí, tak z mojej strany je nadšenie a veľká spokojnosť s dievčatami.“

Teraz sa už iba dobre pripraviť na Piešťany, kde od piatka do nedele budú majstrovstvá Slovenska hráčok 2005. Z vlaňajška obhajujeme zlato, takže všetky družstvá sa na nás budú chcieť vytiahnuť.

„To je pravda, každý tím túži po víťazstve. Piešťany budú doma veľmi silné. Psychicky im pomohla výhra nad nami. Navyše z Trnavy si stiahli na hosťovanie veľmi dobré hráčky, takže budú veľkým favoritom. Vieme, že titul je ťažšie obhájiť ako získať, ale určite oň budeme bojovať zo všetkých síl.“