JÁN BAČA poodhalil zákulisie a prezradil, čo všetko predchádzalo tomu, aby si CBK vychutnal doma basketbalový sviatok

 

Finálový turnaj Európskej dievčenskej basketbalovej ligy (EGBL) do 18 rokov sa nezadržateľne blíži. Napätie bude každou hodinou narastať. Dievčatá cibria formu na predĺžený víkend, no my sa teraz pozrieme trochu do zákulisia. Ako sa vlastne zrodila myšlienka zorganizovať Final Four a čo všetko to obnáša? Presne o tejto téme sme sa pozhovárali s Jankom Bačom, nepísaným manažérom klubu, pre ktorého slovné spojenie „nedá sa“ prakticky neexistuje. Práve on má najväčšiu zásluhu na tom, že náš klub stojí pred asi najväčšou organizačno-logistickou výzvou vo svojej histórii. Nepreženieme, ak povieme, že bez neho by sme sa o nadchádzajúcej basketbalovej slávnosti nebavili. Práve jeho zápal a nadšenie pre vec strhlo aj ďalších rodičov.

 

Ako sa CBK podarilo dotiahnuť do vlastnej haly Final Four EGBL?

„S touto myšlienkou som sa pohrával už pred tromi rokmi, keď sme išli po prvý raz hrať EGBL. Veľmi som túžil po tom, aby sme zorganizovali aspoň jeden turnaj. Sme malý klub, málo sa o nás vie, tak som ho aj takouto formou chcel dostať viac do povedomia. Sezóna však kvôli covidu padla, nasledujúca sa ani nekonala. Na prvom turnaji v litovskom Anykščiai sme hrali s ostatnými tímami vyrovnané partie, hoci sme patrili k najmladším družstvám. Keďže tri turnaje boli viac-menej dané, začal som sa nesmelo pohrávať s myšlienkou o finálovom podujatí. Zdalo sa mi, že v tejto konkurencii by sme po troch turnajoch mohli skončiť do 4. miesta. Keď po prvom turnaji odstúpilo Grodno i Young Angels, tak som bol presvedčený, že do toho pôjdeme. Na druhom turnaji v Rige som išiel za predstaviteľmi EGBL a sadol som si s nimi za jeden stôl. Rovno som sa spýtal, či je už definitívne rozhodnuté, kde bude Final Four. Povedali mi, že pravdepodobne v Rige, ale ešte to nie je úplne isté. Priamo som sa spýtal, či by sme ho teda mohli zorganizovať my. Zareagovali: v poriadku, ale sú tu požiadavky, predpisy a normy, ktoré je potrebné splniť. Ale môžeme sa o tom začať baviť. Vedeli sme teda, že táto cesta je otvorená. Leteli sme späť do Budapešti a na ceste do Košíc som sa v mikrobuse nahlas spýtal: čo keby sme zorganizovali finálový turnaj EGBL? Všetci sa toho hneď chytili. Tak som povedal: ok, ideme do toho! Po návrate do Košíc som telefonoval do Rigy manažérke EGBL Ingride Daugavieteovej a oznámil som jej, že máme reálny záujem o organizáciu. Povedala, že v poriadku, ale musíme splniť všetky podmienky.“

 

PÄŤCIFERNÝ ROZPOČET

 

A začal ozajstný kolotoč.

„Presne tak. Najprv sme však museli dať do poriadku všetky oficiality, aby sme mali všetko na papieri. Keď som videl, že všetky podmienky spĺňame, tak som poslal oficiálny list so žiadosťou o udelenie usporiadania Superfinále. Následne nám prišla súhlasná odpoveď, že môžeme organizovať finálový turnaj. A začali sme náhaňať sponzorov a financie, pretože organizovať Final Four nie je pre náš klub lacný špás. Nemáme totiž generálneho sponzora a ďalších väčších podporovateľov ako väčšie slovenské kluby. Nehovoriac, že príspevky od mesta a mestkej časti nie sú veľké. Viac-menej to bola úloha pre rodičov klube. Všetci sa zapojili ako vedeli. Či už cez svojich zamestnávateľov alebo cez firmy, s ktorými spolupracujú. Oslovili sme ich, a keďže sa už roky poznáme, vyšli nám v ústrety. Akou čiastkou mohli, takou prispeli, za čo im veľmi pekne ďakujeme.“

Práve finančné zvládnutie celej akcie je veľmi dôležité. Aký je nakoniec rozpočet?

„Približne 9-10 000 eur.“

 

PÄŤ ZÁKLADNÝCH POŽIADAVIEK

 

Poďme k jednotlivým požiadavkám EGBL, ktoré ste museli splniť.

„Bolo päť základných požiadaviek. Prvou bolo ubytovanie. Museli sme si zistiť hotelové kapacity v meste, lebo máme obmedzený rozpočet a situáciu skomplikovala aj vojna na Ukrajine. Do Košíc prišli utečenci a hotely boli plné. Nakoniec nám vyšiel v ústrety hotel Crystal. Sedel som asi trikrát s manažérkou hotela a nakoniec nám prisľúbili, že do toho pôjdu s nami a poskytnú nám hotelové kapacity. Samozrejme, okrem ubytovania hradíme aj kompletnú stravu. Menšou požiadavkou bolo i zabezoečenie vody na chodbách. Dohodli sme sa na podmienkach, urobili fotografie a poslali na ústredie EGBL. Takisto sme poslali i potvrdenie vedenia hotela o tom, že nám poskytne kapacity pre túto akciu.“

Druhá požiadavka?

„Zabezpečenie prepravy. Týka sa družstiev, ktoré priletia. My musíme zabezpečiť ich dopravu z letiska do hotela a po turnaji i odvoz na letisko.“

Tretia požiadavka?
„Zabezpečenie FIBA live štatistík podľa najnovšieho softvéru s onlajn prenosom na EGBL, vrátane priamych prenosov zo zápasov. Pre EGBL rieši tieto veci marketingový partner InStat. Museli sme teda riešiť aj jeho požiadavky. To znamená internetové prepojenie, prenos dát a podobne. Je potrebné splniť určité technické požiadavky na prenos a odskúšať to. Nakoniec sme v spolupráci s pánom Sochorom skúšali, kde by sa mohla umiestniť kamera. Bol asi trikrát v našej telocvični. Pred týždňom v stredu sme odohrali modelovaný zápas a robili z neho piamy prenos, či všetko funguje, či je dátový prenos v poriadku. Odsúhlasili nám, že je to v poriadku. Čo sa týka FIBA live štatistík, tak na Slovensku je to doména iba extraligových tímov. Museli sme teda zháňať ľudí, ktorí na to majú licenciu, respektíve vedia pracovať s týmto softvérom. Zohnali sme notebooky a nainštalovali do nich softvér a pri modelovanom zápase ich vyskúšali v praxi. Klaplo to na jednotku, dievčatá bez problémov všetko stíhali ovládať. Verím, že so štatistikami nebudú problémy ani počas turnaja.“

Štvrtá požiadavka?

„Rozmery ihriska. Ihrisko sme premerali a nakoniec spĺňa minimálne parametre FIBA. Rovnako tak sme museli poslať fotografie telocvične.“

Posledná požiadavka?

„Ocenenia podľa predpísaného manuálu pre družstvá i jednotlivé hráčky. Plus nejaké darčekové predmety pre ocenené hráčky a jednotlivé tímy. Pochopiteľne, v približne 20 mailoch prebiehala neustála komunikácia a výmena informácií na rôzne témy.“

 

FACELIFT TELOCVIČNE I KLUBOVNE

 

Pričom ste sa najviac zapotili?

„Úprimne, všetko sme zvládli. Najviac som sa obával FIBA live štatistík, keďže doteraz sme s tým nemali skúsenosť. Nevedel som, či niekoho zoženieme v Košiciach, alebo budeme musieť niekoho pozvať z iného mesta. V Košiciach sú tri ženy, ktoré majú licenciu a ovládajú prácu s týmto softvérom. Robia aj pre Young Angels a budú k dispozícii na Final Four, čo sme veľmi radi.“

Telocvična prešla v uplynulých mesiacoch viacerými úpravami. Pribudlo nové LED osvetlenie, nová svetelná tabuľa, vynovovali sa šatne, sociálne zariadenie, vymaľovali sa chodby a po veľkom upratovaní sa rozžiarila i klubovňa. Čo by ste ešte chceli stihnúť do Final Four?

„Už sme rozvešali banery nových sponzorov, potrebujeme ešte realizovať vlajkovú výzdobu a kvôli FIBA live štatistikám potrebujeme do telocvične stiahnuť pevné internetové pripojenie. Tým pádom musíme aj upraviť rozhodcovský stolík. Celú telocvičňu sme vyčistili, pán Dirga prelakoval palubovku a nový náter ešte dostane aj plocha okolo ihriska. Sú to drobnosti, no bez nich to nejde. Pri tejto príležitosti by som chcel oceniť obrovskú pomoc pani riaditeľky Drimákovej a Centra voľného času.“

Pravda, organizovanie Final Four nie je len športová a organizačná stránka veci. Netreba zabúdať ani na spoločenskú. Chystá sa niečo?

„Túto otázku sme položili zástupcom EGBL. V tomto smere na nás nemajú žiadnu požiadavku. Keďže v sobotu je voľnejší program, dá sa predpokladať, že tímy si pôjdu popoludní samostatne prevetrať hlavy vychádzkou do centra mesta. Keďže v tom čase budú Dni mesta Košice, Hlavná ulica bude určite lákadlom. Čo sa týka ešte organizácie, tak vo štvrtok večer po príchode všetkých výprav máme okolo 21. hodiny spoločné stretnutie, akýsi raut. V hoteli Crystal sa stretnú tréneri všetkých tímov, manažment EGBL a rozhodcovia. Povieme si organizačné veci a voľne sa porozprávame. Pôvodne sme plánovali zorganizovať niečo podobné i v piatok, ale tým, že z EGBL prišiel rozpis zápasov tak, že posledným zápasom končíme okolo 21. hodiny, tak sme to zrušili. Nemalo význam zvolávať stretnutie okolo 22.00-22.30. Aby som nezabudol, pred naším prvým zápasom s Rigou bude asi 15-minútové slávnostné otvorenie za prítomnosti zástupcov mesta i mestskej časti a vystúpia aj mažoretky.“

 

ŠVÉDSKE OBAVY Z VOJNY

 

Mali na vás kluby nejaké zvláštne požiadavky?

„Nemali. Máme nahlásených rodičov zo Švédska a zo Starej Turej, tak sme pomáhali s ubytovaním a s dopravou z letiska. Z Rigy nemáme nahlásených žiadnych rodičov, ale nevylučujem, že môžu pricestovať po vlastnej osi. Švédsky tím priletí do Košíc, ale Riga do Krakova. Rovnako do Krakova priletí i manažment EGBL.“

Strach Švédov už pominul?

„To bolo celkom humorné. Už na treťom turnaji v Liepaji, keď sme po poslednom zápase mali organizačné stretnutie, tak prišli za mnou švédski tréneri a pýtali sa, ako ďaleko sme od ukrajinských hraníc a či je v Košiciach vojna. Ubezpečoval som ich, že sa nemusia ničoho obávať, všetko je v pohode. Následne sa ma ešte v mailovej komunikácii tréner Alsviku trikrát pýtal na túto tému. Posledná otázka prišla v piatok a pýtal sa ma, či Košice naozaj nie sú poznačené vojnou. Mali z tejto témy obavy, no verím, že som ich zažehnal.“

Tak teraz si už len zaželať, aby všetko klaplo a nenastali žiadne komplikácie.

„Presne tak. Venovali sme a ešte stále venujeme prípravám množstvo energie, preto by ma mrzelo, keby vyskočil nejaký neočakávaný problém. Musíme si držať palce, aby nezaštrajkovala svetelná tabuľa, aby nenastal výpadok prúdu či internetu. Samozrejme, najviac budeme držať palce našim dievčatám.“